Hrot má listovitý tvar, dĺžku 5,2 centimetra, šírku 2,7 a maximálnu hrúbku jeden centimeter. Je obojstranne plošne opracovaný. "Vzhľadom
na vek je zaujímavé, že má slabú patinu, je vyrobený štiepaním -
opracovaním kamenného úštepu otĺkačom z pazúrika pravdepodobne
severského pôvodu," uviedol Sládok. Kamenné hroty oštepov bývali vsadené do drevenej palice, oštep sa používal na lovenie zveri a ako zbraň.
V okolí miesta nálezu sa, ako doplnil Sládok, našli sídliskové
archeologické nálezy z viacerých mladších období praveku a stredoveku. "Dokazuje
to, že táto poloha bola vhodným miestom na pobyt ľudí v rôznych dobách.
Či lokalitu obýval ľud aj v paleolite, by zistil podrobnejší terénny
výskum. Zatiaľ je hrot považovaný len za ojedinelý nález z paleolitu a
môže súvisieť s lovom zveri premiestňujúcej sa k zdroju vody," opísal. Nález bude po vypracovaní správy prevedený do múzea.
Hrot však nie je jediným pozoruhodným nálezom z paleolitu na území
Trnavského kraja z nedávnej doby. V rokoch 2020 a 2021 sa osídlenie
zistilo počas záchranného archeologického výskumu na stavbe v Banke pri
Piešťanoch.
KPÚ Trnava pripomína, že každý nálezca je podľa pamiatkového zákona
povinný nález ponechať na mieste a najneskôr na druhý pracovný deň ho
ohlásiť príslušnému krajskému pamiatkovému úradu. "Ideálne je nález
ohlásiť telefonicky ihneď priamo z miesta nálezu, čo už až na výnimky v
dobe smartfónov a pokrytia mobilným signálom nemôže byť problém. K
nálezom však dochádza aj mimo pracovnú dobu pamiatkarov, alebo môže byť
nález bezprostredne ohrozený, ak ide o frekventované miesto, napríklad v
koryte vodného toku opätovným zatopením či krádežou. Vtedy je prípustné
okrem ohlásenia nálezu prostredníctvom elektronickej pošty jeho
premiestnenie na bezpečné miesto, ale predtým je potrebné ho
zdokumentovať na mieste nálezu fotografiami či videom a zaznamenať jeho
súradnice," upozornil Sládok.